Konečne som sa odhodlala. Už dosť dlho som uvažovala nad tým, že sa so svojimi bludnými myšlienkami a podivnými otázkami musím podeliť so svetom. Že musím zanechať evidentný a hmatateľný dôkaz svojich myšlienkových pochodov, problémov, trápení a radostí pre ďalšie generácie. Aby raz moje dcéry videli, že ich mama bola celkom fajn baba.
Lebo presne to aj som. Len si to dostatočne často neuvedomujem. Každé ráno by som si mala pred zrkadlom povedať: ,,Si úžasná, mám ťa rada a želám ti krásny deň". Chvíľku som to aj robila, pričom som sa cítila trochu bláznivo, ale budiš. Keď to má pomôcť dobrej veci. Ale časom som prestala, zabudla som na to, že je dôležité mať sa dostatočne rád. Lebo len tak vás môžu mať radi aj ostatní.
Môžete si všimnúť, že mám trochu psycho sklony - veľa sa vo veciach pitvám, analyzujem, rozoberám z každej strany. Ale taká som. Predpokladám, že tieto sebademolačné tendencie zo seba tak ľahko nedostanem, tak sa o ne aspoň podelím. A uľaví sa mi.
Vždy som rada písala. Dôležitým faktorom pri výbere strednej školy bol školský časopis, ktorý sa každoročne umiestňoval na popredných miestach celoslovenskej súťaže. Keď mi však šéfredaktorka po prečítaní prvého skúšobného úvodníku povedela, že písať neviem, nebudem klamať, dosť ma to odradilo a z kariéry novinárky som presedlala na právničku (čo sa časom tiež ukázalo ako nevhodné a fáza sebahľadania pokračovala). Ale napriek tomu chuť písať vo mne ostala dodnes.
Hoci som jeden blog už mala, plnila som ho iba krátko a veľmi nepravidelne. Všetky príspevky sa však týkali jednej spoločnej témy - vzťahy. A tej sa nevzdám ani teraz, lebo vzťahy medzi mužmi a ženami ma budú vždy fascinovať. Je to jedna z tém, ktorej nikdy celkom neporozumiem a preto je každý jeden deň a každý jeden vzťah veľkou neznámou.
Teraz som v podobnej životnej fáze, v akej som bola v čase založenia prvého blogu, takže časť článkov je pre mňa opäť aktuálna. Preto ich sem budem postupne vkladať, vplyvom skúseností možno čo-to pomením, vylepším. A uvidíme, čo z toho nakoniec vznikne.
Takže ďakujem, že ma tu máte :) Som, aká som a aj keď je to klišé, je to proste tak. Me, myself and I...Všetky moje tváre.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára